Veľakrát k nám do centra príde dieťatko z inej ambulancie s výmenným lístkom, na ktorom je napísané slovo „neošetriteľné“. Je zaužívané, že sa takéto deti ošetrujú poväčšine v celkovej anestézii. Z našej skúsenosti viac ako 95 % detí, ktoré prídu do ambulancie s týmto označením, sa nakoniec dajú bez problémov ošetriť, buď len s lokálnou anestéziou alebo s malou pomocou rajského plynu či premedikácie. Všetko tkvie v dvoch dôležitých veciach – pochopiť dieťa a vypočuť rodiča. Prečo sa dieťa javilo ako neošetriteľné? Možno počas vstupnej prehliadky naň nebol čas, a tak ho prezreli nasilu. Možno v ambulancii zahliadlo predmet, ktorý si spája s úplne iným významom, ako tým, na čo skutočne je. Možno mu vadila nejaká vôňa, možno bol lekár ticho, možno zase príliš urozprávaný. Možno niečo počulo v škôlke, možno doma, nevhodné slovo – vŕtanie, ihla… Možno má dieťa rado, keď jeho pozornosť lekár odpúta rozprávkou alebo doťahovaním a možno je utiahnuté a má radšej len úsmev a pokojný hlas vyšetrujúceho. To všetko sa dá zistiť od dieťaťa a samozrejme od jeho rodiča. Akonáhle sa medzi lekárom a dieťatkom vytvorí vzťah založený na dôvere, dieťa sa stáva ošetriteľným.
Poďme si dnes ale povedať o prípade, ktorý aj nám posunul naše chápanie do úplne iných rozmerov. Prišlo k nám 8-mesačné dieťatko a malo dva kazy. Boli na typických miestach na predných horných dvoch zúbkoch a boli dostatočne hlboké na to, aby sme vedeli, že už ani dokonalá hygiena ich šírenie nezastaví. Takémuto dieťaťu sa nedá podať ani rajský plyn ani analgosedácia a úprimne ani jednému z nás nenapadlo posielať takto malé dieťatko do celkovej anestézie kvôli dvom kazom. Všetky naše triky sa u 8-mesačného batoľaťa zdajú zbytočné. Dieťatko ale vyšetrenie zvládlo skvele, poväčšine u maminky v nosiči a úplne pokojné. A tak nám napadlo, že je všetko raz prvýkrát a dohodli sme sa, že zúbky opravíme. Naša predstava (lekárok a sestričky) bola, že dieťatko bude samozrejme plakať, ale robíme to z lásky k nemu, preto sme boli pripravení držať hlávku, ručičky a spoliehať sa na to, že dieťa si to v 8 mesiacoch predsa nemôže pamätať. Ešte vtedy sme totiž nevedeli, že predstava jeho mamy je úplne iná a že si ju aj naplní. Ani jedna sme si totiž nevedeli predstaviť, akú silu môže mať pevný vzťah mamy a dieťaťa.
Po zvyšok dňa sme mali ešte dlho spadnutú sánku. Nemôžem vravieť za ostatné baby z ambulancie, tak napíšem len niečo za seba. Považujem sa za kontaktnú mamu. Myslím si, že mám pevný a krásny vzťah so svojou dcérkou. Ale nikdy som si nevedela predstaviť, aká obrovská sila tkvie v tom, keď si mama a jej dieťa bezhranične dôverujú. Mnoho ľudí sa domnieva, že takto malé deti nie sú schopné porozumieť. Oni ale rozumejú veľa, nevedia len slovne odpovedať. Tento prípad bol jeden z najkrajších zážitkov, dal mi po dlhej dobe v mojich názoroch zas jednu „po hube“ a opäť mi o niečo viac otvoril oči. A za to veľmi ďakujem.