Ošetrenie detí je našou srdcovou záležitosťou. Sme a vždy budeme v prvom rade mamy, a teda ku všetkým „našim“ detičkám pristupujeme tak, ako by sme chceli, aby pristupovali k našim deťom.

My sa radi hráme…

 

Milá mamička a otecko !

Možno ste Vy alebo niekto z Vášho okolia mali v detstve traumatický zážitok zo zubného ošetrenia, sprevádzaný plačom, kopaním, držaním za ruky a za nohy, nasledovaný panickým strachom z ďalšieho ošetrenia. Takáto forma ošetrenia je pre nás neprípustná a sme odhodlaní urobiť všetko pre to, aby sa Vaše deti ku nám tešili a aby bolo zubné ošetrenie pre nich zábavným a absolútne netraumatickým zážitkom. Áno, dá sa to.

Na to, aby sa deti nebáli, je potrebné, aby sme sa stali kamarátmi a aby všetko, s čím sa stretnú v prvý deň, bolo príjemné. To sa, samozrejme, nedá docieliť, ak pri Vašej prvej návšteve príde dieťatko opuchnuté s troma boľavými zubmi.

Chceli by sme Vás preto poprosiť, aby ste s Vašim dieťaťom začali chodiť do ordinácie od útleho veku. Najvhodnejšie je to už po prerezaní prvého zuba. Samozrejme, že si nevytvoríme ešte dokonalý vzťah, ale detičky si zapamätajú postupne tváre, priestor a  pocit, že sa cítia príjemne a v bezpečí s rodičom.

Netreba ich nijak zvlášť pripravovať, stačí povedať, že pôjdu pozrieť „tetu doktorku, ktorá počíta zúbky“. Povozia sa na televíznom kresle (predtým si objednajú rozprávku), zasvietime do úst „krtkovými okuliarmi“, osušíme zúbky „fénom“ a potom ich porátame „počítadlom na zuby“. Ak aj nájdeme nejaký kaz, pokiaľ to nie je akútne, pri tomto prvom stretnutí ho neošetrujeme. Dieťatko dostane nejakú odmenu a budeme sa tešiť nabudúce.

Nakoniec je tu tá najťažšia časť – a to chvíľa, keď už dieťaťu treba ošetriť kaz. Netreba mu pred ošetrením veľa rozprávať, ale netreba ho ani klamať. Ide k tete zubárke, lebo má v zúbku „červíka zubokaza“ a zúbok treba vyčistiť. Nikdy nepoužívame slovo vŕtať.

Detské zúbky nevŕtame turbínovou vŕtačkou ako sú zvyknutí dospelí, ale pomalým mikromotorom. Takže ako prvé nasadíme do stroja guľôčkový vrtáčik, ktorý voláme „kefka“, a pri pomalých otáčkach ním prejdeme a osprchujeme trochu dieťaťu nechtík, aby videlo, že to len čistí, špliecha a šteklí. Asistentka mu ukáže, ako „sloník“ všetku vodu odsáva preč. Následne nás bez problémov pustí do úst, aby sme z dierky v zube „vyšteklili“ aj červíka zubokaza. Popri vŕtaní mu rozprávame ako červíka naháňame, akú si už balí kufor, vankúšik aj škrečka a ako mu musíme ešte nájsť chvostík, aby ho neprišiel neskôr hľadať. Dieťa ani netuší a všetko je hotové. Nakoniec už len do zúbka dáme „dvierka“, aby sa červík nevrátil.

Okrem tejto schémy sme sa veľmi zaľúbili do spôsobu ošetrenia mliečnych kazov bez injekcií, vŕtania a sedácie. Na tento spôsob nepotrebujeme dieťatko skoro vôbec pripravovať, lebo je natoľko jednoduchý, že ho zvládne naozaj aj bábätko. Viac informácií je k dispozícii v blogu : http://www.stomatorodinka.sk/detske-zubky/osetrenie-kazov-na-mliecnych-stolickach-bez-vrtania/

Všetky tieto pokojné  ošetrenia sa dajú zvládnuť naozaj len za predpokladu, že nám dieťa dôveruje, lebo nás pozná a chodí k nám rado. Preto Vás veľmi prosíme, noste nám deti ukazovať často a včas. Nevieme sa ich dočkať!